„Dobrý deň slečna Klimentová, nech sa páči poďte ďalej“, privítala ma so širokým úsmevom.
„Ďakujem“, opätovala som jej úsmev. Vošli sme dnu. Musím povedať, že z vnútra vyzeral hotel oveľa lepšie. Mramorová biela podlaha, masívny recepčný pult z čierneho dreva, po stranách okrúhle malé kreslá z bielej kože. Naozaj to malo svoju úroveň. Usadili sme sa v malej miestnosti za recepciou, kde bol iba jeden stôl a dve stoličky.
„Tak aký je váš prvý dojem z nášho hotela?“ opýtala sa ma slečna personalistka.
„Veľmi pekný, teda interiér ma naozaj očaril“, odpovedala som úprimne.
„Ďakujeme, ešte to ale nie je úplne dokončené, napríklad tuto oproti recepčnému pultu bude lobby bar“ , oboznámila ma.
„Uhm“, uznanlivo som prikývla.
„Najprv ak dovolíte vám poviem niečo o pozícií, ktorú obsadzujeme a potom by som rada počula niečo o vás“. Prikývla som.
Tak mi slečna personalistka porozprávala, na akú klientelu sa hotel zameriava, čo bude náplňou práce recepčnej, ako si predstavuje organizáciu práce.
„Vidím tu, že ešte študujete“, podotkla.
„Áno som v poslednom ročníku na VŠ.“
„Viete, že aj ja študujem rovnaký odbor? Len na inej univerzite. Tiež som v poslednom ročníku.“, zachichotala sa.
„Áno?“ prekvapene som sa opýtala.
„O čom píšete diplomovú prácu?“
„ Moja téma je media relations. A vy?“ nedalo mi neopýtať sa.
„Ja o marketingu v cestovnom ruchu“.
A tak sme sa od pracovnej náplne recepčnej plynule preniesli na tému škola, diplomovka a štátnicové predmety. Už iba málo chýbalo k tomu aby sme si potykali a dohodli si niekedy kávu v meste.
Keď už čas relatívne pokročil, rýchlo sa ma slečna personalistka opýtala pár otázok ohľadne pracovných skúseností, kde som priznala, že s prácou na recepcii hotela zatiaľ žiadne nemám.
„To je v poriadku, prácu s rezervačným systémom vás naučíme. Vyhovovala by vám práca na zmeny?“
„Áno, kvôli škole určite.“ odpovedala som.
„Ponúkaný plat na túto pozíciu je 600 eur brutto. Po skúšobnej dobe je tam možnosť zvýšenia, pravdaže bude závisieť od vašej šikovnosti o koľko“, potmehúcky sa usmiala.
„V poriadku, s platom súhlasím“. Presne takúto sumu som aj očakávala a bola pre mňa nadmieru vyhovujúca.
„Dobre, v prípade ak postúpite do druhého kola, budem vás ešte do konca týždňa informovať“, oznámila mi.
Druhé kolo? To ma trošku zaskočilo. Nevedela som si dosť dobre predstaviť, čo môže byť súčasťou druhého kola. Slečna personalistka asi videla moje zneistenie, preto hneď spustila.
„Druhého kola sa zúčastní aj pán riaditeľ. Absolvujete pohovor v angličtine a tiež krátky test, kde budú otázky typu: čo má obsahovať hotelový účet a ako by ste riešili sťažnosti hostí. Nemusíte sa báť, budem prihliadať nato, že s prácou recepčnej v hoteli nemáte žiadne skúsenosti. Vy to určite zvládnete“, milo ma povzbudila.
Tak teda dobre, budem len dúfať že v konkurencii ostrieľaných hotelových recepčných budem mať aj nejakú šancu uspieť. Rozlúčili sme sa. Slečna ma vyprevadila až na parkovisko, kde mi ešte na rozlúčku zamával ujo vrátnik. Bol to jeden z najpríjemnejších pohovorov aký som kedy absolvovala.
Škoda len, že som do toho druhého kola nepostúpila.
