Nastalo obdobie plné školských povinností. Ukončenie letného semestra, odovzdanie diplomovej práce a príprava na štátnice. Hľadanie práce išlo nateraz bokom. Aj keď musím sa pochváliť, jednu prácu sa mi predsa len podarilo získať. Zatiaľ iba na dohodu, ale s perspektívou trvalého pracovného pomeru po ukončení štúdia. Prestala som teda aktívne posielať CV-čka a nasadla na kolotoč práca – škola. Pred pár dňami mi ale zazvonil telefón s pozvaním na pohovor. Bolo to z personálnej agentúry, do ktorej som ešte dávnejšie poslala svoj životopis. Pani personalistka mi vysvetlila, že ide o pozíciu odbornej asistentky v istej bratislavskej firme. Popis pozície znel zaujímavo, no najzaujímavejšie na nej bola požiadavka, ktorú si klient stanovil. pokračovanie článku
Poviem to hneď na rovinu – nie, na to oddelenie marketingu ma nezobrali. Pohovor prebiehal úplne klasicky, dostali sme sa dokonca aj k riešeniu kreatívnych úloh, ale vyjadrenie prišlo úplne prosté: „Keďže nie ste aktívny vodič, dali sme prednosť iným kandidátom“. Nevadí, skúsenosť to ale bola dobrá. pokračovanie článku
Po pohovore v hoteli nastalo obdobie sucha a tepla. Nemyslím tým len počasie, ktoré sa tvárilo, že vôbec nie je december. Mám na mysli skôr každodenné posielanie min. 5 životopisov a nulovú odozvu na ne. Mohlo to byť zapríčinené aj tým, že sa blížili najkrajšie sviatky v roku. Vo všetkých firmách to vrcholilo uzávierkami, koncoročnými objednávkami, urgentnými dodávkami, prípadne sa riešili všetky resty z celého roku a najlepšie všetky naraz. Príjmanie nových ľudí si firmy nechávali až na Nový rok. Teda, tým som sa aspoň utešovala. Prišiel Silvester aj Nový rok. „Všetko dobré do Nového roka, hlavne si už nájdi dobrú robotu a frajera“, želali mi moji najbližší. No hej, to sa vám ľahko povie, myslela som si v duchu, nahlas som však povedala iba zdvorilé: „Ďakujem“. pokračovanie článku
Hotel stál v širšom centre Bratislavy. Vyzeral ako super moderné biznis centrum, alá Eurovea. Keďže hotel ešte nebol otvorený, bol dosť problém nájsť tie správne dvere, ktorými sa dostať dnu. Na rozsiahlom parkovisku si ma všimol fúzatý ujo vrátnik a so slovami: „Nech sa páči slečinka tadiaľto. Idete na pohovor všakže?“ ma navigoval na tie správne dvere. „Ja zavolám pani XY, že už ste tu“, povedal a stratil sa v malej búdke na parkovisku. Tak som tam chvíľu nervózne pocupkávala pred zatvorenými sklenenými dverami až kým sa v nich neobjavila mladá slečna, približne v mojom veku. pokračovanie článku
Hľadám si prácu. Posledné dva mesiace posielam životopisy ako žeravá, no často krát sa mi nedostane ani toľko cti, aby som bola pozvaná na osobný pohovor. Začínam mať pocit, že pokiaľ nemáte kamošov dosť dôležitých nato aby vás pretlačili na danú pozíciu, jednoducho nemáte šancu. Keď takého človeka máte priamo v rodine, vyhrali ste jackpot! Ja nepatrím ani k jednej ani k druhej skupine „šťastlivcov“. Som len obyčajná študentka VŠ v poslednom ročníku, ktorú baví to čo študuje a chcela by sa tomu aj vo svojej profesijnej budúcnosti venovať. Skutočne viem toho o marketingu a marketingovej komunikácií dosť z hľadiska teoretického, no mám nulové praktické skúsenosti. Pokúšam sa to zmeniť, no zatiaľ bezúspešne. pokračovanie článku
Študentka v poslednom ročníku VŠ s ambicióznymi plánmi zamestnať sa v tom, čo študuje a čo ju baví.
